Just me

NO moja....daj si dole ruzove okuliare a pozri sa ne svet realne...nikdy to nebude ako v rozpravke o princeznej a princovi....zivot je o inom, nauci ta, ze stastie sa neda ani kupit ani vysnivat a laska...tak ta uz vobec nie.Poznam ludi, ktori spolu boli viac ako 7rokov a skoncilo to.Tiez mi na tych ludoch zalezi a ked vidim ako si navzajom ublizuju , tak si prajem len jedno...nech radsej nie su spolu, ako by si mali sposobovat bolest...asi nevies o com hovorim, ale skutocne je niekedy lepsie rozijst sa ako sa trapit...lebo treba uznat, nie vzdy je to o laske...najlepsie je do dvojica nemiesat sa a nech si oni svoje problemy vyriesia...a ak to predsa nevijde, netreba zufat...vzdy je tu dalsia a dalsia moznost stretnut niekoho zaujimaveho a mozno aj toho praveho...len treba hladat, nebat sa a nevzdavat sa...risk je zisk :))..prajem krasny vecer a je od teba pekne, ze chces pomoct druhym, len musis uznat, nie vzdy je to realne...ale jasne, za pokus to stoji....

diky za nazor. Ja viem, že maš pravdu v určitých veciach a poznám aj ja takých ĺudí, čo boli spolu dlhšie a padlo to...no čo stáva sa. Proste som to len chcela dať zo seba von a povedať čo si myslím.
Fakt som rada, že si sa vyjadril/a
papa

Toto je pomerne často omieľané aj v partnerských poradniach. Krízy vo vzťahoch sa objavujú vždy raz za nejakú neurčitú dobu. Na také obdobia zvyknem ja osobne navrhnúť, aby sa obaja ukľudnili, na chíľu sekli emócie a prebrali si v hlave nasledovné: Bolo mi s týmto človekom posledné 2/4/8/10... rokov dobre? A nepozná ma tento človek najlepšie zo všetkých? Povedal by som, že obvykle by bola odpoveď "áno" na oboje otázky. Tak by som pouvažoval, či sa na danom jedincovi alebo na mne zmenilo niečo tak, že by to bránilo pokračujúcemu spoločnému fungovaniu. Ak nič nenájdem, tak by som odporučil trochu prevetrať hlavu, zveriť sa partnerovi a skúsiť si nájsť niečo nové, čo by bavilo oboch.
A hlavne by som neradil zaujať postoj typu:"Ja mu to nemôžem povedať..." Ak je na svete nejaký človek, ktorému môžete povedať čokoľvek a nie je to váš blízky pokrvný príbuzný, tak je to Váš partner. Niekedy úprimné rozhovory robia divy.

A to, že Tvoj kamarát uvažuje nad tým, či ju ešte má rád, vyplýva len z toho, že sa asi o ňu už dlho nestrachoval... ale s tým ja už neporadím, lebo to sa plne odvíja od povahy oboch partnerov...

btw... áno, mám 243 rokov a čo?

Samozrejme to nie vždy musí klapnúť, ale ono je to o tom, že ak stratíme vieru (teraz zrovna nemyslím náboženstvo, ale dobre to tu znie ^^), tak nám ani zázraky nepomôžu.

A hlavne... v poslednej dobe je čím ťažšie nájsť dobrého partnera/ku z viacerých dôvodov... spomeniem momentálne dva:
-problémy s duševnou vyzrelosťou
-strach zo vzťahu (a s ním spojených vecí)
...
takže by som si osobne partnera, s ktorým mám spolužitie na funkčnej úrovni dokázané radšej držal.

(samozrejme situácia sa kompletne mení, ak jeden z partnerov berie vzťah iba tak, ale to tu neriešim)

keď on vlastne ani sám nevie čo chce. Je to úplne na hlavu. Raz povie,že ju chce potom že nie.
On je taký flegma a tak to potom necháva len tak. A to podľa mňa nie je dobré. On je strašne nerozhodný...No ale s tým ja asi nič neurobím, musia si to vyriešiť len oni sami. Je to proste na nich, ja predsa nevidím do ich vzťahu.